Ďateľ, označovaný aj ako doktor stromov, sa pri hľadaní potravy či výbere miesta hniezdenia, okrem svojho zraku sa spolieha najmä na svoj sluch. Skade však vedia, kde majú “klopať“? Uvoľnená alebo oddelená kôra, suchý konár v korune a hľuzovka rastúca na kmeni stromu odhaľujú hnijúce drevo. Zvuky a vibrácie vzniknuté v dôsledku klopania datľa, potom sú už jasným znakom toho, čo je vo vnútri stromu.

Hniezdne dutiny a iné prirodzené dutiny vyhĺbené datľami, využíva na hniezdenie množstvo vtákov. Počet a priestorové usporiadanie dostupných dutín výrazne ovplyvňuje vtáčie spoločenstvo územia, keďže väčšina druhov chráni okolie hniezda (tzv. revír) pred svojimi rovesníkmi.

Medzi nosnými koreňmi stromov vznikli dutiny, priehlbiny v koreňových platniach popadaných stromov a hustá výhonková sústava tzv. čarodejníckych metiel patrí k typickým miestam hniezdenia orieška obyčajného a červienky.

Vodou naplnené priehlbiny - dendrotelmy (dutiny) slúžia ako prirodzené ”studňe” pre vtáky, dôležité miesta na pitie a kúpanie, ktoré navštevuje mnoho druhov.
Takže v očiach vtákov vyzerá les trochu tak, ako naša nakreslená mapa mesta. Rozdiel je len v tom, že tam sú rôzne verejné priestranstvá, pamätihodnosti, obchody a služby…