Tam, kde človek ešte nenarušil poriadok prírody, možno pozorovať jemný prechod medzi lesom a voľnými (bezlesnými) plochami. Stupňovitá, krovitá hranica lesa nielen ohraničuje a chráni les, ale zároveň zmierňuje vonkajšie vplyvy (napr. hluk, vietor, prach) a pomáha zachovávať pre les typickú mikroklímu. Okraj lesa robí krajinu harmonickou, no okrem estetickej hodnoty má neporovnateľne bohatú faunu. Poskytuje tiež úkryt organizmom citlivým na narušenie, ktoré sú vytlačené zo svojho pôvodného biotopu v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva v okolitých oblastiach. S týmito špeciálnymi biotopmi sa spája množstvo chránených rastlín (napr. črievičník papučkový) a živočíchov (napr. hnedáčik osikový). Existujú druhy, ktoré využívajú „služby“ lesa aj otvorených plôch. Dobrým príkladom je myšiak hôrny: hniezdo má ukryté v lese, ale kŕmi sa na priľahlých poliach.

Dostatok potravy pre motýle poskytujú aj kríky na okraji lesa. Na kvetoch napríklad bazy čiernej alebo černice, možno pozorovať množstvo denných motýľov, ktoré svojím dlhým jazykom sajú nektár.

Krovinaté okraje lesov ukrývajú menej známy, no o to zaujímavejší hmyz. Svetluška svätojánska nie je za jasných dní vôbec nápadná: je len 1,5-2 cm dlhá a sivohnedá. Skutočný kaskadérsky kúsok sa začína po zotmení: bruško samíc bez krídel žiari v tráve ako malinký zeleno-biely lampáš, zatiaľ čo samce lietajú rozsvietené. Svetelný signál má dvojaký účel: na jednej strane označuje toxicitu svojho majiteľa („Nejedz ma!“) a na druhej strane pomáha párom nájsť sa. Emisia svetla je výsledkom biochemických procesov, reakcie organickej zlúčeniny nazývanej luciferín a kyslíka.

Keď padne noc, na okraji lesa sa objavia ďalšie dravce. Kĺžu vo vzduchu úplne nehlučne, takže hraboš poľný sa môže spoliehať len na svoje šťastie...

Najvyššie poschodie príletovej veže bývalo obľúbenou dennou farmou sovy obyčajnej - aspoň to odhalilo množstvo pľuvancov sov nájdeních na podlahe. Sovy dávením vypľujú nestráviteľné časti koristi (srsť, kosť, perie, hmyzí chitínový pancier a pod.) vo forme pevnej hrudky. Pľuvajú dvakrát denne, takže pľuvance sovy sa vo veľkom hromadia na často používaných odpočívadlách. Ornitológovia a prírodovedci sú veľmi radi, ak jeden nájdu, pretože zvyšky kostí v ňom môžu presne povedať, aké zvieratá boli na jedálnom lístku sovy.

Vedel si?
Od jari do polovice leta sa trávnaté porasty na okraji lesa ozývajú zvukom škovránka poľného. Jeho hlas počas letu je neuveriteľne rozmanitá, niekoľko minút trvajúcim trilkovaním. Na konci svojho vystúpenia vták ticho zostúpi na zem, do svojho hniezda - a potom sa čoskoro opäť vznesie do vzduchu a začne spievať až do súmraku....

Pri troche šťastia si na kraji lesa môžeme všimnúť aj smutný hlas škovránka stromového. Tento vták (na rozdiel od svojho mena) je obyvateľom otvorených oblastí posiatych stromami. Jeho spev môžeme väčšinou počuť počas lietania, ale niekedy si počas strofy oddýchne na stromoch.