Na zemi ležiaci hnijúci kmeň stromu už na prvý pohľad nejaví veľa známok života. Ak sa však pozrieme pod kôru, do vnútra chátrajúcej časti stromu, pred očami sa nám rozvinie prekvapivo bohatá fauna. Množstvo drobných živých tvorov sa ponáhľa, aby odumretú organickú hmotu čo najskôr dostali späť do kolobehu a stali sa užitočnou živinou, ktorá je dostupná aj pre rastliny. Ako prvé sa z rozkladných organizmov objavujú huby: svojimi tenkými nitkami úplne prepletajú vnútorné časti stromu a vytrvalou prácou rozkladajú mŕtve drevo.

Pod kôrou mŕtvych stromov nájdeme množstvo článkonožcov, ktoré niektorým druhom poskytujú potravu a iným poskytujú úkryt. Dážďovky, rovnonožce, mnohonôžky pomáhajú s procesom rozpadu, stonôžky, ucholaky a bystružky využívajú hnijúce kmene stromov skôr na ukrytie. Existuje mnoho známych druhov hmyzu, ktorého larvy sa vyvíjajú v hnijúcom dreve a žuvaním prispievajú k rozkladu organickej hmoty. Medzi ne patria: fuzáče, zlatohlavy a roháč veľký.

Spôsob vývoja chrobákov sa nazýva úplná transformácia. Skladá sa zo 4 fáz: vajíčko, larva, kukla, dospelý chrobák.

Rovnonožce patria medzi rozkladné organizmy. V prípade vyrušenia sa skrútia do maličkých guľôčok, dokonca si skryjú chápadlá.

Pätine druhov chrobákov spojených s rozpadajúcimi sa stromami (tzv. saproxylofág) hrozí v Európe vyhynutie pre ich špeciálne biotopové potreby!

Vedel si?
Plocháč červený trávi takmer celý život pod kôrou hnijúcich stromov. Vďaka svojej sploštenej postave sa ľahko pohybuje v tomto stiesnenom priestore. Jeho larvy sa živia hnijúcim drevom a vyvíjajú sa niekoľko rokov. Ďalšou kuriozitou je, že chrobák má v tele akúsi prirodzenú „nemrznúcu zmes“, takže imágo na rozdiel od iného hmyzu zimuje bez problémov a na jar sa jednoducho „rozmrazí“.